Liptovský región alebo Liptov leží na severe Slovenska a svojou severovýchodnou časťou sa dotýka Slovensko –Poľskej hranice, zahŕňa okresy Ružomberok a Liptovský Mikuláš. Má rozlohu vyše 2000 km2 , a jeho územie je zhruba totožné s územím bývalej Liptovskej župy. Nachádza sa na území troch národných parkov: Národný park Nízke Tatry (NAPANT), Tatranský národný park (TANAP), Národný park Veľká Fatra (NPVF). Vyviera tu množstvo teplých prameňov (Bešeňová, Pribylina, Liptovský Ján, Závažná Poruba), a región je známy aj liečebnými kúpeľmi (Lúčky). Oblasť Liptova je bohatá na rôzne kultúrne pamiatky, medzi ktoré patria kúrie a kaštiele. Najstaršími architektonickými pamiatkami sú zrúcaniny stredovekých hradov. Z ľudovej architektúry je charakteristické Vlkolínec, ktorý predstavuje unikátny urbanistický celok pôvodných ľudových stavieb, alebo drevený evanjelický kostol pri Svätom Kríži. Liptov je obklopený najväčšími horami Slovenska, najvyšším vrchom je Bystrá s nadmorskou výškou 2 248 m. Cez Liptov preteká rieka Čierny a Biely Váh a ich sútokom vzniká najdlhšia rieka Slovenska – Váh. Uprostred regiónu leží známa priehrada Liptovská Mara, a na Liptove sa nachádzajú 3 najkrajšie jaskyne na území Slovenska (Demänovská ľadová jaskyňa, Demänovská jaskyňa slobody a Važecká jaskyňa), aj iné krásy tejto lokality (termálne kúpaliská, múzeá, kultúrne pamiatky, galérie).
História
Dôležitú kapitolu histórie Liptova tvoria Kelti, čoho dôkazom je aj keltské sídlisko – Havránok, nad Liptovskou Marou, a od 6. storočia bol osídlený Slovanmi. Liptov bol súčasťou Veľkej Moravy, po jej rozpade bol postupne počas 11. storočia začlenený do Uhorska, a v polovici 12. storočia sa stal jeho trvalou súčasťou. Prvýkrát sa Liptov spomína v roku 1231 za panovania uhorského kráľa Ondreja II. Samostatná župa vznikla koncom 13. storočia. Sídlo župy sa po zániku Liptovského starého hradu menilo, a od roku 1677 sídlom bol Liptovský Mikuláš. Neodmysliteľnú súčasť historického vývoja Liptova tvorí baníctvo. V 13. storočí vznikli banícke osady v údolí potoka Boca, kde sa dolovalo zlato. V minulosti sa obyvatelia Liptova zaoberali hlavne pestovaním obilnín, zemiakov, konope a ľanu, a od 13. storočia bol rozšírený aj chov oviec. Výroba produktov z ovčieho mlieka, umelecký a výtvarný prejav pastierov podstatne ovplyvnili ľudovú kultúru regiónu. Na Liptove žil aj známy slovenský zbojník Juraj Jánošík, ktorého chytili v roku 1713 vo Valaskej Dubovej.
(foto: wikipedia)